Vyberte si jazyk:
Vyberte si jazyk:
ING. FEDOR LEHOCKI, PHD., RIADITEĽ NCTS, FEI STU: Ako zefektívni telemedicína prácu lekárov? Odkedy ju budú môcť naplno využívať? Aj na to sme sa opýtali riaditeľa Národného centra telemedicínskych služieb Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity F. Lehockého.
Telemedicína má množstvo definícií. Ide o využitie informačných a komunikačných technológií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku. Tým sa myslí aj vzdialenosť medzi pacientom, ktorý je v domácom prostredí, a zdravotníckymi pracovníkmi v nemocnici či v ambulancii. Zahŕňa nasnímanie aktuálneho zdravotného stavu pacienta, jeho vybraných fyziologických dát, ich spracovanie, prenos, archiváciu, a následnú analýzu s cieľom hľadať súvislosti medzi údajmi a ich následného využitia, napríklad na podporu rozhodovania zdravotníckeho personálu. Patrí sem aj nachádzanie korelácií, ktoré môžu indikovať vývoj zdravotného stavu do budúcna, jeho prípadné zhoršenie, riziká. Zaujímavým príkladom telemedicíny je telechirurgia, keď pri pacientovi je iba robot a prostredníctvom konzoly ho operuje chirurg na druhom konci sveta. Verím, že práve telemedicína rozšíri možnosti v komunikácii medzi zdravotníkom a pacientom, napríklad o telekonzultácie, telemonitoring. Telemedicínske služby sa budú iba rozširovať.
Lekári vedia vďaka telemedicíne s pacientom preventívne komunikovať a proaktívne ho upozorniť na zhoršujúci sa zdravotný stav. Dôraz sa kladie na aktuálnosť. Takmer každý z nás má doma teplomer, tlakomer, váhu, prípadne glukomer,. Údaje si dokážeme objektívne zmerať, poslať lekárovi, ktorý na ich základe zhodnotí náš zdravotný stav. Poznáme však aj zložitejšie telemedicínske riešenia adresované, trebárs, onkologickým pacientom, vďaka ktorým sa monitorujú v domácom prostredí.
Napríklad vo Veľkej Británii existuje služba, aby lekár mohol viac-menej hneď odpovedať pacientovi, ktorý sa medzi chemoterapiami cíti horšie ako zvyčajne. Pacient vďaka mobilnej aplikácii, v rámci ktorej vyplní štandardizovaný, klinicky overený dotazník, poskytne lekárovi určité kombinácie odpovedí, na základe ktorých bude môcť indikovať možné zhoršenie zdravotného stavu. Telemedicína teda zbiera informácie o aktuálnom zdravotnom stave, prostredníctvom objektívneho nasnímania údajov o pacientovi alebo formou dotazníkov. Jej hlavnou výhodou je, že vždy indikuje aktuálny zdravotný stav.
Významný prínos badať napríklad u diabetických pacientov, ktorí chodia k lekárovi na kontrolu aj raz za tri mesiace. Ak medzičasom pacient svojmu diabetológovi nezavolá, nemá odkiaľ vedieť, ako sa mu darí. Práve zavedením telemedicínskych služieb budú môcť hodnoty, ktoré si diabetici namerali glukomerom, tlakomerom..., poskytovať svojmu lekárovi prostredníctvom mobilnej či webovej aplikácie. S lekármi by malo byť však vopred dohodnuté, že trebárs po 24 hodinách im pacienti zaktualizujú údaje o svojom zdravotnom stave. Informácie dnes dokážeme komfortne bezdrôtovo prenášať do telefónu. K dispozícii sú už napríklad glukomery s technológiou Bluetooth, pri ktorých stačí vložiť kvapku krvi do prístroja, a hodnota cukru v krvi sa automaticky prenesie do mobilu. Poznáme i bluetoothový tlakomer, pulzný oxymeter... Na stiahnutie sú k dispozícii navyše mnohé užitočné aplikácie pre diabetikov, kardiakov, pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc... Telemedicína už nie je o technológii, pretože tá za posledné roky napredovala míľovými krokmi.
Telemedicína je súčasťou mnohých diskusií na domácom i na medzinárodnom fóre. Lekári sa v zásade nestavajú proti nej či proti novým technológiám. Na ne sú zvyknutí, sami ju v ambulanciách využívajú. Technológie im, navyše, majú pomôcť lepšie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ich cieľom nie je nahradiť lekára. Informačné technológie by mali lekárovi pomôcť lepšie sa zorientovať v obrovskom množstve dostupných dát. Od lekárov dostávame najmä otázky v súvislosti s tým, ako im telemedicína zefektívni prácu. Nemôže to fungovať tak, že lekár, ktorý vidí svojho pacienta raz za pár mesiacov na kontrole, popri tom denne vybaví ďalšie množstvo pacientov, bude ešte neustále pozerať do počítača a sledovať údaje, ktoré mu budú pacienti aj prostredníctvom mobilu zasielať 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Položme si potom otázku, ak by sa niečo stalo a lekár by nezareagoval, hoci informácie o zhoršenom stave svojho pacienta dostal, bude za to zodpovedný? Preto aj v tejto súvislosti sa nás lekári oprávnene pýtajú, ako im telemedicína pomôže?
Na to, aby telemedicína uľahčila lekárovi prácu, sa budú musieť zmeniť i procesy poskytovania zdravotnej starostlivosti zo súčasných zaužívaných na inovatívnejšie. Bude treba uplatniť takzvaný manažment organizačnej zmeny na úrovni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Budú sa musieť určiť tí, ktorí sa budú špeciálne zaoberať telemedicínou a pacientov takto sledovať. Lekár, ktorý má zabehaný klinický proces, v rámci ktorého vyšetruje pacientov, sa nebude stíhať pozerať do počítača a sledovať práve zaslané dáta od nich. Práca by sa mu takto iba skomplikovala. Tiež sa vyžaduje aj zmena procesov, ktoré zadefinujú kompetencie, právomoci takýchto pracovníkov, ako budú môcť zakročiť, koho budú musieť informovať. Telemedicínske služby vieme v rámci výskumu urobiť veľmi efektívne, ak však má byť projekt úspešný aj po jeho skončení výskumu, musí byť telemedicína vyriešená komplexne.
Komplexnosť telemedicíny spočíva aj v nastavení procesných postupov. Nevyhnutnou súčasťou je teda organizačná a legislatívna zmena, nastavenie interných procesov, aby bolo jasné, kto je za čo zodpovedný, aké sú kompetencie, aké sankcie. Z toho vyplýva, že aj zákony, ktoré upravujú oblasť zdravotníctva, bude potrebné rozšíriť o telemedicínske služby. V neposlednom rade budeme musieť určiť aj biznis modely. Na to, aby napríklad poisťovňa mohla rozšíriť katalóg výkonov o telemedicínske služby, sa bude musieť stanoviť, čo je telemedicínska služba, pre akú diagnózu sa zavádza a v akej sume ju bude poisťovňa uhrádzať.
Poisťovne nemajú s telemedicínou problém, ak sa preukáže, že takouto starostlivosťou sa v dlhodobom hľadisku počet hospitalizácií zníži, ušetria sa financie a vrátia sa späť do systému. Z ušetrených finančných zdrojov môžu byť zaplatení lekári alebo iní zdravotnci, ktorí by sa venovali sledovaniu parametrov od pacienta v rámci telemedicíny, prípadne aj benefity pre pacientov s tým, že ak sa im zlepší zdravotný stav, dostanú bonusové príplatky z poisťovne, motivačný program... Ak by telemedicína paradoxne zvyšovala náklady na zdravotnú starostlivosť, nemala by význam.
Napríklad vo Veľkej Británii stojí hospitalizácia pacienta s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc asi 2 400 libier. Ak by pacienta hospitalizovali minimálne tri razy do roka, stálo by to viac ako 7 000 libier. Zavedenie telemedicínskej služby stojí približne dvetisíc libier. Ak teda táto suma dokáže zmenšiť počet hospitalizácií u pacienta z troch na dve, systém ušetrí 2 400 libier, čím by sa už v prvom roku vrátili investované peniaze do telemedicínskej služby. Ak by ich dokonca znížila na nulu, zaplatili by sa iba náklady na zavedenie telemedicínínskej služby namiesto viac ako 7 000 libier za hospitalizácie. Dôležitá je aj komunikácia so všetkými účastníkmi v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako napríklad so sektorom informačných a komunikačných technológií, klinickými pracoviskami, štátnou správou - ministerstvami, poisťovňami, pacientmi. Ako Národné centrum telemedicínskych služieb sa snažíme mať z každej tejto skupiny zástupcov. Zatiaľ sa nám nedarí komunikovať s pacientskymi organizáciami, pretože tie, ktoré sme oslovili, nepreukázali záujem. Otvorení sme spolupráci so všetkými, preto sa telemedicína vyvíja na akademickej pôde, nie sme komerčná organizácia, ktorá by lekárom primárne niečo predávala. Snažíme sa vytvoriť spoločné riešenie, ktoré by pomohlo pacientovi i poskytovateľovi tým, že mu jeho prácu uľahčíme.
Dánsko je lídrom v eHealth. Telemedicína je jeho súčasťou. Ďalšími súčasťami sú napríklad elektronická zdravotná karta pacienta či ePreskripcia. Dánsko je v tomto najďalej. Dôvodom je aj skutočnosť, že je relatívne malou krajinou s počtom obyvateľov takmer ako Slovensko, preto sa u nich táto oblasť manažuje jednoduchšie ako napríklad v USA, ktoré sú obrovské nielen počtom obyvateľov, ale aj rôznorodosťou regiónov a ich zákonov. Dáni s eHealthom začali asi pred 20 rokmi. Dnes sa môžu pochváliť stopercentnou dostupnosťou elektronickej zdravotnej karty pre ambulantnú a nemocničnú zdravotnú starostlivosť. Majú zavedený aj centrálny kontaktný bod, cez ktorý sa pacienti vedia dostať do svojej elektronickej karty. Pacienti, ktorí majú dlhodobo predpísané užívanie liekov, a potrebujú ďalšie balenie, vedia si cez informačný systém vyžiadať danú preskripciu. Informačný systém je dostupný na národnej úrovni. Pacient vie sledovať rôzne záznamy vo svojej zdravotnej karte, čo sa týka terapie, predpísaných liekov, laboratórnych výsledkov, dostáva tak výborný prehľad o svojom zdravotnom stave.
Dnes už viacerí používame aj elektronické bankovníctvo, pri ktorom sú implementované maximálne dostupné možné mechanizmy ochrany, ktoré existujú. Údaje môžu uniknúť aj z elektronického bankovníctva. Otázkou je, do akej miery sa bude zabezpečenie sledovať, teda najnovšie možnosti zabezpečenia ochrany údajov na úrovni softvérov, hardvérov... Riziká boli, sú aj budú. Rovnako je to aj v elektronickom zdravotníctve. V súčasnosti však existujú technológie na to, aby sa im poskytla bezpečnosť do najvyššej možnej miery. Dnes sme skôr citlivejší na únik našich zdravotných údajov ako finančných dát. Viac nám záleží na tom, aby sa nikto nedozvedel, že máme chronické alebo neliečiteľné ochorenie, napríklad aj z obavy, aby tieto informácie zamestnávateľ proti nám nezneužil. Prípadne, ak by unikli informácie o zdravotnom stave vojakov, politikov, mediálne známych ľudí, dávali by sa do súvislosti s výkonom ich funkcie. Aj preto je viacero dôvodov, prečo sú ľudia citliví na únik informácií o ich zdravotnom stave. Z hľadiska technického zabezpečenia nie je nič na sto percent, vezmime si však paralelu s vedením zdravotnej dokumentácie v papierovej forme. Ako je zaručená bezpečnosť údajov v tomto prípade?
Vychádzajúc z informácií Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré má na starosti eHealth u nás ako národný operátor, sme v rebríčku v porovnaní s inými krajinami EÚ na konci, čo sa týka jeho zavádzania. Môžeme ho však stavať na zelenej lúke, nemáme teda historicky zdedené nefungujúce systémy. Vieme sa tak poučiť od krajín, ktoré sú v tejto oblasti najlepší ako napríklad Dáni, Kanada, Veľká Británia, Španielsko, Estónsko, Nemecko. Prípady, z ktorých sa dá poučiť vo svete, sú na rôznych úrovniach, či už po technickej stránke realizácie, organizačnej, legislatívnej, finančnej. Dobré je, že prenos (know-how) vieme transferovať na našu „zelenú lúku", čo je pozitívne.
Keď sa pozrieme do minulosti, v roku 2006 vznikli u nás prvé strategické dokumenty, v ktorých bolo zakotvené, čo je elektronizácia zdravotníctva. Od roku 2008 sme začali na Slovensku s prípravou elektronizácie zdravotníctva. Zastrešená je národným programom implementácie eHealth. Má dve fázy, prvá ESO 1, v rámci ktorej by mali byť už zavedené služby ako Národný portál zdravia, ďalej, v rámci ESO 1 má byť tiež ePreskripcia, eMedikácia a elektronická zdravotná karta občana ako základný pilier. Termín, keď by sa mali spustiť, je stanovený na koniec júna tohto roka. V rámci druhej fázy sa uvažuje s Národným zdravotníckym informačným systémom (NZIS), ukončená by mala byť do septembra 2015. Mala by realizovať integráciu všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do centrálneho riešenia. Druhá etapa by mala po technickej stránke integrovať dostupné riešenia tak, aby sa dáta od lekára boli schopné odosielať do centrálneho depozitára. Inak by eHealth nemohol fungovať. A práve v rámci druhej etapy by mala byť do služieb zahrnutá i telemedicína. Do konca septembra 2015 by tak mala byť v rámci pilotného projektu k dispozícii pre vybrané diagnózy - cukrovku a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc.
Telemonitoring je súčasťou množiny služieb v rámci telemedicíny. Ide o monitoring vybraných fyziologických parametrov a vitálnych funkcií pacienta mimo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Hovoríme o monitoringu na diaľku. Pacienti si v „domácom" prostredí zmerajú zdravotníckou pomôckou tlak, glykémiu, okysličenie krvi, EKG... Namerané hodnoty vedia potom odoslať lekárovi, ktorý takto sleduje napríklad trend vývoja tlaku. Pomocou telemonitoringu sa dá krásne riešiť aj manažment hypertenzie. Po zavedení telemedicíny u nás bude fungovať i telemonitoring na úrovni chronickej obštrukčnej choroby pľúc a diabetes mellitus.
Zaoberáme sa predovšetkým cukrovkou, zlyhaním srdca, hypertenziou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. V tejto oblasti komunikujeme s poisťovňami, klinickými pracoviskami, pacientmi. Tu vidíme prínos, ktorý vieme relatívne rýchlo dostať medzi verejnosť. Definovať ho, určiť benefity, spôsob, ako by to malo fungovať, za akých podmienok by si pacienti vedeli zariadenia obhospodarovať, aké sú výhody prelekárov. Tomu sa venujeme aj z hľadiska telemedicíny. Riešime aj klinické systémy na podporu rozhodovania.
Ide o informačné systémy slúžiace na podporu rozhodovania v klinickej praxi pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré spracovávajú, analyzujú, abstrahujú z dostupných údajov znalosti a informácie, ktoré im umožnia v danej situácii lepšie sa rozhodnúť. Predstavte si, že disponujete rôznymi dátami napríklad z laboratórnych vyšetrení, dátami získaných prostredníctvom telemonitoringu, o užívaných liekoch, z chorobopisu, rodinnej anamnézy, genetických vyšetrení, prípadne ďalšími dátami obsiahnutými v zdravotnej karte pacienta... Lekári majú dnes k dispozícii veľmi veľa údajov o pacientoch vrátane nových medicínskych poznatkov. Informačné technológie na úrovni klinických diagnostických systémov predstavujú informačný systém, ktorý je schopný spracovávať dáta z heterogénnych zdrojov, vrátane poznatkov obsiahnutých v najnovších klinických štúdiách a z nich vie pre lekára vygenerovať odporúčanie ďalších krokov pre efektívny manažment pacienta, upozorní na interakcie medzi predpísanými liekmi. Systém teda umožňuje dáta lepšie spracovať, pomôže lekárovi lepšie sa v pacientovi zorientovať. Na to vyvíjame špeciálne metódy, algoritmy, aj na princípoch umelej inteligencie.
Otázkou je, čo je liečba cez sms. Napríklad onkologický pacient pociťuje ťažkosti, vypíše formulár či už cez aplikáciu v telefóne alebo počítači a elektronicky odošle lekárovi. Údaje nikdy nevyhodnocuje iba informačný systém, ktorý plní podpornú úlohu napr. pre dátový manažment, ale rozhodnutie vykoná vždy lekár alebo poverený zdravotnícky pracovník. Lekár pacientovi v zmysle štandardizovaných postupov odpovedá telefonicky, esemeskou, osobnou návštevou, sanitkou. Na to, aby takúto odpoveď mohol poskytnúť, musí byť dostatočne informovaný o pacientovom zdravotnom stave. Vtedy môžeme hovoriť o jednej z foriem poskytovania. Počítač, ani mobil lekára nenahradí.
Od lekárov dostávame najmä otázky v súvislosti s tým, ako im telemedicína zefektívni prácu.
Copyright| Copyright Ecopress, a.s
Foto autor| Foto: Pavol Funtál
|
Partner projektu: SWAN, a.s. |
|
